Drahá sestra Sucha. Rozhodol som sa reagovať na podnet našej sestry A. F. ktorá vás prosila o pomoc (otištěno v ZOD č. 159, str. 44,  pozn. red.). Súhlasím s napísaným riešením, ale pokiaľ je táto sestra slabá vo viere, ťažko bude riešiť svoje ťažkosti bez pomoci spasenej sestry, ktorá ju ponesie na svojich modlitbách a bude jej vedieť poradiť.

Ešte by som jej odporučil jeden text Božieho Slova, aby sa oň oprela, a aj keď nebude dosť silná, môže odovzdane to robiť. 

Tento text je zapísaný v liste 1. Tesaloničanom 5, 18 a znie takto: 

VO VŠETKOM ĎAKUJTE, LEBO TO JE VÔĽA BOŽIA V KRISTU JEŽIŠOVI ČO DO VÁS. 

Je zrejmé, že vôľa Pána Boha je za všetko mu ďakovať. Nie iba za dobré veci, ale aj za tie zlé. Za všetko ďakovať môže aj neveriaci človek, pokiaľ už nemá síl robiť čokoľvek iné. K tomu mám nasledujúce skúsenosti. Zo všetkých spomeniem dve, sú veľmi poučné, ako Pán koná, ak mu prestaneme „zavadzať“. 

Pred mnohými rokmi som pracoval v Železničnej stanici Košice – osobná stanica. Raz sa stalo, že som spôsobil malú nehodu, mojou vinou sa vykoľajilo malé železničné vozidlo. Dostal som od vedenia finančný postih. Asi po dvoch týždňoch sa našli nejaké peniaze a každý zamestnanec dostal 100 SK. Šiel som si po peniaze, námestník mi povedal, že som mál nehodu a preto mne mimoriadnu odmenu nedajú. Oponoval som, že za tú nehodu som už bol potrestaný, prečo ma dva razy trestajú a pod. Odchádzal som znechutený. Vyznával som cestou na pracovisko a hádal som sa s Pánom, že On vie ako stojíme ako rodina s peniazmi a predsa dopustil to, že mi nechcú dať tých 100 SK. Nakoniec som mu znechutene povedal: Ďakujem pekne, že tvoja vôľa bola takáto a nie ako moja. Prišiel som na pracovisko a ihneď zazvonil telefón, volal námestník, že informoval sa o mojom prípade a že odmena mi patri a dostanem ju k výplate. Vidíte, keď som poďakoval, zbavil som sa tohto problému a Pán začal konať v tej veci a peniaze mi boli vyplatené.

Tu je druhý prípad. Susedia oproti mali psíka Špica. Ten neprestajne štekal od rána až do večera. S manželkou sme boli nešťastní, lebo v lete boli okna pootvárane a psisko len štekalo a štekalo. Takto sme sa dostali do zimy, vtedy som začal Pánovi ďakovať za tohto psa, že neprestajne šteká a otravuje nám život. Pamätám sa, že som si myslel, asi za akú dlhú dobu v tejto veci bude Pán konať. V noci bola slabá snehová prehánka, na ceste slabá utlačená vrstva už šmykľavého povrchu. Pri mne je križovatka tvaru T. Cesta je v miernom sklone. Prechádzalo auto a vodič šiel dosť smelo, na križovatke neubrzdil, narazil do drevenej brány, zlomil v spodnej časti jednu latu a cez túto dieru pes utiekol a už nikdy sa nevrátil. 

Nič nepomáhalo, naše sťažnosti na psa susedia nebrali vážne, nič a nikto nám v tejto veci nepomohol. Keď som „zložil“ svoje zbrane a začal som ďakovať za problém, iniciatívu prevzal Pán a zariadil, že pes utiekol a je dodnes pokoj.

Ďakovaním sa zbavujeme problémov a ak uvoľnime pole pôsobnosti Pánovi, On začína konať a výsledok sa dostane ihneď. 

Preto sestra A. F. ďakujte aj keď sa vám nechce v tej veci nič robiť, aby ste naplnila jeho vôľu ďakovaním pri depresii a pri rozkolísanej viere. 

Za všetko ďakujte, lebo je to Jeho Pánova vôľa. (1Te 5,18)

Pán nech žehná redakčnú radu časopisu, Vaše rodiny, nech ste nápomocní tým, ktorí potrebujú pomoc. Pokoj vám!

F. K.