Chceš prijať odpustenie všetkých hriechov a byť ochránený pred súdom a večným trestom? Chceš vyslobodenie z moci Satana. aby si sa stal Božím dieťaťom, aby si prežil zázraky a bol obdarovaný nádhernými skúsenosťami večných radostí neba? Ak odpovieš nie, potom daj túto knihu niekomu inému. Ak však odpovieš áno, mal by si vedieť nasledujúce: Veľa ľudí - dokonca veľmi veľa - ako povedal Ježiš - ktorí odpovedajú unáhlene áno, nikdy neprijmú to, na čo povedali áno. Chceli by mať síce Božiu lásku, milosť, odpustenie, požehnanie a nepredstaviteľnú blaženosť neba - možno dokonca túžobne a bezpodmienečne - ale to nikdy nezískajú.

Prečo? Pretože sú chybne informovaní o tom, ako sa dajú získať. Je to možné? Vo svete žijú milióny ľudí, ktorí veria, že smerujú k nebu - ale osudne sa mýlia. Väčšina ľudí, dokonca pravdepodobne verí, že príde do neba, ale ohromne sa v tom mýli. Jedno je však zvlášť smutné: Mnohí z nich sedia v cirkevných zboroch a sú predsa chybne informovaní! Ak to môžeš pochopiť a chceš počuť pravdu o samom sebe a iných, potom čítaj ďalej. Nie je to moja pravda. Ani ja, ani nikto iný nevlastní zachraňujúcu pravdu, okrem Boha samého. Možno tu máš najväčšiu príležitosť všetkých čias dozvedieť sa, čo o ceste do neba hovorí Božie slovo. Dosť úvodu. Ak máš ešte záujem, priprav sa hľadať pravdu, a tak sa dať oslobodiť. Táto kniha ukazuje pravdu z Božieho slova.

- John MacArthur -

Kapitola l - „Neodolateľne ľahké" evanjelium
Najdôležitejšia úloha úspešnej podpory predaja spočíva v tom, že sa ponúkne zákazníkom presne to, po čom túžia. Keď chcú mať väčšie hamburgery, tak ich urobíme jednoducho väčšie. Malinovku v šiestich ovocných príchutiach v dizajnérskych fľašiach? Žiadny problém! Malé autobusy s desiatimi držiakmi na poháre? Čo tak s dvadsiatimi? Zákazníka treba predsa uspokojiť. Keď chceme vybudovať obchod a prekonať konkurenciu, musí sa produkt a posolstvo jednoducho prispôsobiť prianiam spotrebiteľov. Práve toto prispôsobenie prianiam spotrebiteľov dnes vstúpilo aj do kresťanskej cirkvi. Je pre teba bohoslužba príliš dlhá? Potom ju skrátime! Niektorý pastor dokonca garantuje, že nikdy nebude kázať dlhšie ako sedem minút! Alebo je bohoslužba podľa tvojho vkusu príliš formálna? Potom príď nabudúce v joggingovom oblečení! Príliš nudná? No tak potom vyčkaj na to, čo ti ponúkne naša kapela!

Ak je posolstvo príliš konfrontačné, súdiace, exkluzívne, znepokojujúce alebo ťažké, alebo nejako inak nezodpovedá vkusu poslucháčov, zbory sa všade horlivo usilujú prispôsobiť zvestovanie prianiam, aby sa tam návštevníci cítili naozaj dobre. Táto nová verzia kresťanstva robí návštevníkov partermi v tíme, dizajnérskymi poradcami vo veciach života zboru a odstraňuje „staromódnu" autoritu, slová o vine, plnení povinností a pevných biblických zásadách.

Jeden predmestský zbor vo svojom poštovom prospekte pred nedávnom sľuboval „príjemnú, uvoľnenú, nenútenú atmosféru" a „super hudbu zborovej kapely" a k tomu uistil, že všetci návštevníci, „či už tomu veria alebo nie, sa dokonca zabavia". To všetko znie jednoducho ohromujúco - v každom prípade ako pozvánka do útulného baru. Kto však tvrdí, že pozýva k Ježišovmu evanjeliu, a pritom do popredia kladie niečo takéto, jeho pozvanie je zavádzajúce.

Takéto kresťanstvo je priateľské zákazníkom, „light" kresťanstvo. Pri pokuse urobiť biblické posolstvo atraktívnejším a obľúbenejším sa evanjelium prekrúca, zľahčuje a chybne vysvetľuje. Ide dolu hrdlom ako olej, a nie je ťažké na žalúdok. Je podľa všetkého balzamom na dušu a šteklí uši; hodí sa presne k tvojim záľubám. Toto „light" evanjelium ťa však nikdy nenasýtí tak ako pravé, zachraňujúce evanjelium Ježiša Krista, pretože nebolo vytvorené Bohom, ale ľuďmi. Je prázdne a bezcenné. Je dokonca horšie než bezcenné, pretože táto light-verzia sprostredkúva dojem, že človek počúva pravé evanjelium a je zachránený pred večným súdom, v skutočnosti je ním však tragickým spôsobom zvedený.

Falošné evanjelium sebaúcty

Pravé evanjelium nie je výzvou k sebarealizácii, ale k sebazapreniu. Preto odporuje dnešnému evanjelikálnemu evanjeliu, ktoré zobrazuje Ježiša ako zázračného poskytovateľa služieb. Jednoducho poslúchať po zázračnej lampe ako v rozprávke, On sa hneď zjaví a povie, že dostaneš všetko, čo si praješ. Dáš mu svoj lístok prianí a On to okamžite dodá.

Obrana pravého evanjelia ma priviedla do vážneho rozporu s ľuďmi, ktorí nechcú brať Bibliu vážne. Vždy zdôrazňujem, že veriaci Zboru milosti (Grace Church), kde slúžim ako pastier, musia byť zo srdca pripravení podriadiť sa Božiemu slovu. Pretože Božie slovo je presne tým posolstvom, ktoré dostanú - neprikrášlené a nefalšované - a zakaždým, keď vstúpia do sály zboru. Ten, kto nie je pripravený postaviť sa k týmto tvrdým pravdám, ako spoznanie hriechov a sebazaprenie, a vydať sa na náročné nasledovanie Krista, u nás dlho neostane.

Niektorí evanjelikáli tvrdia, že Pán Ježiš jednoducho chce, aby sme sa mali dobre. Ak sa nemáš dobre, potom je to preto, že si svoj duchovný bingo lístok neodovzdal. Keď nie si bohatý, potom preto, že si o to nepožiadal. Ježiš ťa chce oslobodiť od dlhov a keď pošleš evanjelistovi v televízii dosť peňazí, tento akt viery ťa oslobodí od démona dlhov. Tvoja záchrana cez Krista je garanciou zdravia, bohatstva, blahobytu a šťastia. Takíto evanjelikáli, ktorí s psychologickou šikovnosťou kladú človeka do stredu, hovoria: Ježiš ti dá pokoj. Ježiš ti dá radosť. Ježiš ťa urobí úspešným v povolaní. Ježiš ti pomôže streliť pri futbale viac gólov. Ježiš naozaj chce, aby si o sebe zmýšľal lepšie. Chce skrášliť tvoj imidž. Chce zastaviť tvoje negatívne myslenie.

Je zaujímavé, ako tento vývoj vtrhol do kresťanských cirkví. Keďže už dlho pozorujem život kresťanov okolo seba, videl som ho prichádzať. Najradikálnejšie bol podľa môjho názoru popohnaný úspechom všadeprítomnej náboženskej televíznej osobnosti Róberta Schullera a jeho knihou „Sebaúcta: Nová reformácia". Túto knihu som svojho času recenzoval pre jeden americký časopis. Myslel som si, že snaha Schullera je, ako to vyjadruje titul, v pravom slova zmysle presadiť pokus o novú reformáciu. Bol to pokus nahradiť biblické evanjelium novým evanjeliom. Fungovalo to. Schuller v tejto knihe napáda protestantskú reformáciu. Požaduje novú reformáciu a píše:

Klasická teológia sa práve na tomto mieste mýlila, keď trvá na tom, že teológia je centrovaná na Boha, nie na človeka.

Najdôležitejšia úloha spočíva podľa Schullera v tom, že treba ukončiť klasickú teológiu, ktorá do stredu kladie Boha a nahradiť ju teológiou, v strede ktorej stojí človek.

Aby definoval človekocentrickú teológiu (čo už je samo o sebe protirečením), ďalej napísal:

Tento majstrovský Boží plán bol vytvorený s najhlbšími potrebami človeka v centre: sebadôstojnosť, sebarešpekt, sebahodnota a sebaúcta.

Pre Schullera je sebaúcta „vzácnou perlou" z Evanjelia podľa Matúša 13,46. Ďalej píše:

Úspech musí byť definovaný ako nadanie k sebaúcte. Boh nám dá toto nadanie ako odmenu za našu obetavú službu, keď u druhých podporujeme ich sebaúctu ... Keď budeme Boží plán nasledovať tak verne, ako sa len dá, budeme o sebe zmýšľať dobre. To je úspech!

Prepáčte, ale s týmto ja nesúhlasím. To je posledný koncept, aký kto kedy vymyslel, ku ktorému by som sa pripojil. V tejto novej reformácii sebahodnoty musí byť Boh najskôr zosadený zo svojho vysoko vznešeného miesta, aby sa tam potom mohol vyvýšiť samotný človek. Každá teológia, ktorá vyvyšuje Boha, musí byť vraj nahradená psychológiou sebahodnoty vyvyšujúcou človeka. Preto musia byť Biblia a evanjelium prepísané alebo preinterpretované, čo má slúžiť veľkolepému účelu, že ľudia budú o sebe zmýšľať lepšie, aby mohli uskutočniť svoje sny a vízie.

Snáď najpodivuhodnejšia výpoveď v Schullerovej knihe je táto:

Keď si raz niekto myslí, že je „nehodný hriešnik", je otázne, či môže skutočne úprimne prijať zachraňujúcu milosť, ktorú Boh ponúka v Ježišovi Kristovi.

Keď teda chceš byť zachránený, nesmieš sa podľa tohto nového evanjelia považovať za nehodného hriešnika. Nieje to úplne prekrútené? Ako veľmi si to protirečí s pravdou! Práve toto človekocentrické evanjelium sebahodnoty odštartovalo hnutie „priateľskí k návštevníkom", ktoré zasiahlo veľmi veľa zborov. Základom je zdanlivo kresťanský narcizmus, sebaláska, ktorá je priam charakteristická pre falošných učiteľov: 2. Timoteovi 3 varuje, „že v posledných dňoch nastanú ťažké časy; ľudia budú totiž sobeckí" (2Tim 3,1-2; doslova „sebamilujúci"). V rukách vodcov zborov typu „priateľskí k návštevníkom" sa kresťanstvo rozvinulo z hnutia sebazaprenia na hnutie sebarealizácie. Voľakedy sa hovorilo: „Musíš sa všetkého vzdať", dnes sa hovorí: „Dostaneš všetko, čo chceš." Títo vodcovia zborov znížili Božie evanjelium na jarmočný tovar. Božiu slávu nahradili uspokojením človeka. Učenie o oddanosti života a úcte Kristovi vymenili za učenie, že Kristus ctí nás. Tak sa už nemáme podriaďovať my Jeho vôli, ale On našej. Keďže ľudia pravé evanjelium za normálnych okolností odmietajú, moderní evanjelikáli posolstvo jednoducho zmenili.

Jeden bohabojný autor to formuloval už pred mnohými storočiami v jednej modlitbe: Pane, ktorý si veľký a vznešený, mierny a pokorný, nauč ma tomuto zdanlivému rozporu, že cesta nadol je cestou nahor, že poníženie znamená povzbudenie, že zlomené srdce je uzdravené srdce, že kajúcny duch je plesajúci duch, že ľutujúca duša je víťazná duša, že nemať nič znamená vlastniť všetko.

„Tvoj život v mojej smrti" - to je pravé evanjelium. Pán Ježiš to povedal jasne a bez vykrúcania:

• Kto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho. (Mt 16,24-25)

Nejde o to, aby som bol vyvýšený, ale o to, aby som bol mŕtvy pre svoje vášne. Spása duše je smrťou telesnosti. Človek získava tým, že stráca. Človek žije tým, že zomiera. To je centrálne posolstvo evanjelia. To je podstata učeníctva. Toto miesto Biblie nehovorí ani o vylepšení pocitu sebahodnoty, ani o uspokojení vlastných potrieb. Ale toto sa dnes v mnohých zboroch káže, aby sa osladila pravda.

Kto má teda pravdu?

Čo je posolstvom kresťanstva?

Sebarealizácia alebo sebazaprenie? Obidvoje nemôže byť. Ak by to bola len vec názoru, žil by som svoj život a ty svoj a obidvaja by sme spokojne šli rôznymi smermi. Ale kresťanstvo, pravé evanjelium Ježiša Krista, nie je vec názoru. Je to otázka pravdy. Vôbec nejde o to, čo chceš ty, ja alebo hocikto iný. Evanjelium zostane tým, čím je - riadené Božou suverénnou vôľou.

Rozhodné slová Pána Ježiša

Pre mňa je nepochopiteľné, ako môžu prívrženci light kresťanstva zosúladiť svoje ponímanie náboženstva s učením Pána Ježiša, alebo ako môžu otvorene ignorovať to, čo povedal. Pre nás všetkých spočíva jediný akceptovateľný prístup v tom, aby sme vzali nášho Pána za slovo, a síce na základe jediného zdroja pravdy pre každého pravého kresťana, ktorým je zjavené Božie slovo, Biblia. Čítajme teda.

Lukáš v 9. kapitole preniká k jadru otázky, o čo pri kresťanstve ide. Ježiš tu hovoril so svojimi učeníkmi bezprostredne po zázračnom nasýtení päťtisícového zástupu, ktorý prišiel, aby ho počul. Zástup nasýtil jediným skromným košom chlebov a rýb. V Evanjeliu podľa Lukáša 9,23-26 čítame:

A povedal všetkým: „Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň a tak ma nasleduje. Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil, alebo by si uškodil? Kto by sa hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojej a Otcovej i (v sláve) svätých anjelov."

Je to teda celkom jednoduché: Každý, kto chce nasledovať Pána Ježiša do Božieho kráľovstva - teda každý, kto chce byť kresťanom - musí zaujať postoj k trom požiadavkám:

• Zaprieť samého seba
• Brať na seba každý deň svoj kríž
• Nasledovať Ježiša

Týmto slovám sa ťažko verí. Nie sú „orientované na spotrebiteľa" alebo „priateľskí k návštevníkom". „Kresťanstvo-lihgt" tu neexistuje. Nejde tu ani o nejasné miesto Biblie, ani o protirečenie s iným učením Ježiša Krista. Sú to princípy, ktorým počas svojho pôsobenia stále učil a opakoval ich, vždy znova a znova vo všetkých možných situáciách. Nie je to nič nové. Keď v roku 1517 Martin Luther pribil svojich 95 téz na dvere wittenbergského zámockého kostola spustil reformáciu. V štvrtej téze vyhlásil, že záchrana vyžaduje sebanenávisť. Napísal, že „nenávisť voči samému sebe - pravé pokánie srdca - ostáva až do vstupu do Božieho kráľovstva." Pôvodné grécke slovo pre „zaprieť" znamená „zdráhať sa, spojiť sa s nejakou vecou alebo mať do činenia s nejakou vecou." Je za tým myšlienka, ktorá hovorí o tom, že kto chce byť Ježišovým učeníkom a prijať odpustenie a večný život, musí sa vzdať samého seba. Máš mať dosť svojho hriešneho Ja a už nechcieť mať so sebou nič spoločné! To pravdepodobne zahŕňa nielen teba samotného, ale aj tvoju rodinu.

V Evanjeliu podľa Matúša 10,32 Pán Ježiš hovorí o tom, aby sme Ho vyznali ako Pána a Záchrancu:

• Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.

Ďalej vo veršoch 34-36:

• Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč. Lebo som prišiel rozdvojiť syna s otcom, dcéru s matkou, nevestu so svokrou. A nepriateľmi človeku budú vlastní domáci.

Nie je to priateľské pozvanie, ale varovanie: Keď prídeš k Pánu Ježišovi, môže to tvoju rodinnú situáciu zhoršiť miesto toho, aby sa zlepšila. Môže to byť pre tvoju rodinu rozbuška, akú si doteraz nikdy nezažil. Keď dáš svoj život skutočne Ježišovi Kristovi, otvorí to neprekonateľnú priepasť medzi tebou a tými, ktorí Mu nedávajú svoj život. Je to skutočne tak, ako mi to raz v jednej televíznej relácii povedal mystik hinduizmu a New Age Deepak Chomra:

Vy a ja žijeme v dvoch rôznych univerzách.

Odpovedal som mu, že má úplnú pravdu. To platí nielen pre cudzincov, ale aj pre rodinných príslušníkov, pretože tento rozdiel zapríčiňuje zlom v tomto zo všetkých najosobnejšom vzťahu. Verš 37 pridáva:

• Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden, a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden.

Ak nie sme pripravení platiť cenu stáleho rodinného rozkolu (kým naši milí neprídu ku Kristovi), ak nie sme pripravení platiť cenu traumatických zážitkov, konfliktov a útrap v našej rodine - potom nie sme hodní byť Ježišovými učeníkmi. Verš 38:

• A kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.

Okamih, prosím? V dobe Ježišovho pozemského života mysleli ľudia pri slove „kríž" na jedinú vec: kríž bol smrtiaci nástroj. Pán teda povedal: Nie sme Ho hodní, ak nie sme pripravení byť so svetom v konflikte v takej miere, že nás to môže stáť aj život. Verš 39:

• Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí život pre mňa, nájde ho.

To je v podstate echo z Evanjelia podľa Lukáša 9. Máme stratiť svoj život. To nie je človekocentrická teológia. Je to teológia Kristocentrická, ktorá vypovedá: „Dávam Kristovi všetko, je jedno, za akú cenu, aj keď ma to bude stáť môj život."

Pravé evanjelium Biblie

Základná pravda kresťanstva, sa v Biblii opakovane potvrdzuje. Ježiš povedal tú istú pravdu rozličnými spôsobmi. Vysvetlil ju pri udalosti s bohatým mládencom. V Evanjeliu podľa Marka 10,17 prišiel mladý muž k Ježišovi, padol pred Ním na kolená a opýtal sa ho: „Čo robiť, dobrý Majster, aby som bol dedičom večného života?" Aká príležitosť k osobnej evanjelizácii! Pán Ježiš ho mohol vyzvať: „Povedz túto modlitbu!", alebo: „Rozhodni sa prijať ma!" To však neurobil. Namiesto toho konfrontoval mladého muža s realitou hriechu, aby odhalil, či bol skutočne usvedčený svojou bezbožnosťou a ľutoval svoje hriechy. Ježiš mu vymenoval niektoré z Desiatich prikázaní ako príklady Božieho zákona, ktoré mladý muž porušil. On však odmietol každú myšlienku na hriešnosť a pokánie, a namiesto toho tvrdil, že Desať prikázaní dodržiaval po celý svoj život. Myslel si, že je perfektným kandidátom pre večný život. Dostal však odpoveď, s ktorou nepočítal. Vo verši 21 Ježiš hovorí:

• Choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď, (vezmi kríž) a nasleduj ma.

Pán Ježiš mu ukázal jeho samospravodlivosť a odhalil ešte aj jeho lásku k peniazom. Bohatý mládenec chcel vedieť, ako môže získať večný život. Ale Ježiš mu vysvetlil, že sa pre to musí vzdať svojej namyslenej samospravodlivosti a priznať, že je nehodný, biedny hriešnik. Musel byť pripravený, podriadiť sa Pánu Ježišovi, aj keby to znamenalo, že by sa musel vzdať celého svojho pozemského majetku. Očakávanie mladého muža sa nesplnilo, ale predpokladom večného života je pripravenosť vzdať sa všetkého, keď to Pán Ježiš požaduje. Mladý muž neurobil ani jedno, ani druhé: ani nepriznal svoj hriech, ani nezaprel samého seba. Verš 22 hovorí:

• Ale on sa zarmútil pre tú reč, a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku.

Rozhodol sa pridŕžať sa radšej podvodu samospravodlivosti a radšej si ponechať svoje peniaze a svoj majetok. Nemal záujem o sebazaprenie, sebaobetovanie alebo poslušnosť. Preto nebol hodný byť učeníkom Pána Ježiša, a sám si zatvoril dvere do kráľovstva spásy.

Každý z nás pozná niekoho, kto je ako bohatý mládenec: namyslený, sebaistý a presvedčený o svojich vlastných dobrých skutkoch a vlastnostiach, ktorý kresťanskú spásu považuje jednoducho za ďalší cieľ, o ktorý sa treba usilovať cez výkon, schopnosti, peniaze a vplyv. Biblia však hovorí, že takto to nefunguje. Cieľ je dosť neobvyklý: pozostáva z kajúcneho vyznania hriechov, poslušnosti a obetí. Keď nie sme pripravení oddeliť sa od svojich rodín, rozlúčiť sa so svetom a nechať plávať materiálne statky, nestojí nám Ježiš za veľa. Evanjelium je pravidlo „Všetko - alebo - nič".

V Evanjeliu podľa Lukáša 9,57 je ešte jeden príklad: Ježiš išiel s niekoľkými nasledovníkmi po ceste a jeden z nich mu povedal: „Pôjdem za tebou, kamkoľvek by si šiel." Ježiš nepovedal: „Ó, to je super! Všetci pôjdeme do hotela Ritz-Carlton a dáme si kaviár!" Ale vo verši 58 vyhlásil:

• Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu.

Ježiš nepovedal: „Nasleduj ma a budeš šťastný, bohatý, zdravý a úspešný, a budeš sa mať dobre." Povedal: „Mal by si vedieť jedno: Nemám ani len miesto na spanie. Učeníctvo ťa bude stáť všetko, čo máš. Nečakaj pohodlný a ľahký život." Vo verši 59 príbeh pokračuje:

• Inému zas riekol: Poď za mnou! Ale ten povedal: „Dovoľ mi prv odísť a pochovať si otca."

Čo mal na mysli, keď povedal „pochovať si prv otca"? Chcel iba rýchle odísť na pohreb? Nie, pravdepodobne chcel počkať, kým nezíska dedičstvo! Keby však Ježiša nasledoval, nezískal by z neho vôbec nič. Ježiš mu nemohol nič dať, chcel teda zostať radšej pri svojej rodine, kým by si nezbalil dedičstvo. Až potom chcel nasledovať Ježiša. Aj on sa stratil.

Tretí uchádzač o nasledovanie Pána Ježiša sa chcel vrátiť domov a usporiadať veľkú rozlúčkovú party s priateľmi a rodinou. Tým si ešte možno chcel zaistiť podporu pre svoj zámer. Ježiš mu povedal, že služobníci Jeho kráľovstva sa nevracajú k starému životu, aby si odtiaľ prinášali veci. Podobajú sa skôr roľníkovi: Keď už raz priložil svoju ruku na pluh, pozerá priamo dopredu, aby brázda ostala rovná (Lk 9,61-62).

Pán určuje mieru úplného sebaza-prenia. V Evanjeliu podľa Lukáša 14,25-26 Ho nasledoval veľký zástup,

• tu sa obrátil a povedal im: Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.

Sebanenávisť? Aká mocná pravda! Nie je to záchrana na základe dobrých skutkov, ale presný opak: Záchrana prostredníctvom zavrhnutia akejkoľvek nádeje môcť sa páčiť Bohu zo seba samého. Pri nasledovaní Ježiša Krista nejde o teba a o mňa. Pri kresťanstve nejde o nás; nejde o náš pocit sebahodnoty. Nasledovanie Ježiša znamená, že máme dosť svojho hriechu a dúfame v odpustenie. Znamená to, že máme považovať Krista za neoceniteľného Záchrancu z hriechu, smrti a pekla. Potom sa ochotne vzdáme všetkého, aj keď nás to bude stáť dokonca pokoj rodiny, manželstva a pripraví nás o všetko, čo milujeme a vlastníme.

Môže nás to dokonca stáť život, ako povedal Pán Ježiš v Evanjeliu podľa Lukáša 9,24 a potvrdil v 14,27:

• A kto nenesie svoj kríž,

t. j. nie je pripravený zniesť za mňa pohanenie, dokonca dať svoj život,

• nemôže mi byť učeníkom.

Jasnejšie sa to nedá povedať. Keď sa pokúšaš pridŕžať samého seba, svojich plánov, svojho úspechu, svojej vlastnej hodnoty, zmeškáš odpustenie a nebo.

V Evanjeliu podľa Jána 12, 24 Ježiš povedal:

• Veru, veru, vám hovorím: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.

Ináč vyjadrené: „Keď ma chceš nasledovať a prinášať ovocie, bude ťa to stáť tvoj život. Budeš musieť zomrieť." Verš 25:

• Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život.

Cesta, ktorou šiel Pán Ježiš, bola cestou, ktorá viedla k prenasledovaniu a smrti. Chceš nasledovať Pána Ježiša? Bude ťa to stáť absolútne všetko!

Možno Pán nevezme tvoj život. Možno ti nevezme všetky tvoje peniaze. Možno ti nevezme tvoju rodinu alebo tvojho partnera. Možno ti nevezme tvoje pracovné miesto. Ale musíš byť pripravený vzdať sa tohto všetkého, ak o to požiada. Musíš byť taký rozhodný, že nech to stojí čokoľvek, chytíš sa pevne Ježiša Krista.

Ak chceš Pána Ježiša nasledovať do neba, zober svoj kríž a nasleduj Ho. Počuť takéto výpovede v dnešnom zvestovaní evanjelia? Počuť ich pri veľkých evanjelizačných kampaniach? Zažili sme niekedy, že niekto stál pred davom a povedal:

Ak sa chceš stať kresťanom, potom usmrť svoje túžby a vášne! Nechci mať nič do činenia so sebou samým! Odmietni všetko, čo si žiada tvoje Ja! Buď pripravený, ak treba zomrieť kvôli Kristovi! Ži ako dobrovoľný otrok Ježiša Krista, podriaď sa Mu v poslušnosti!"

Takéto posolstvo sa jednoducho nepredá! Nie je to šikovný marketing. Je to posolstvo, ktorému sa ťažko verí, pretože sebazaprenie je ťažké. Lenže: Toto posolstvo je pravdivé!

Úzka brána

Čo teda máme robiť? Podľa názoru mnohých zborov a kazateľov máme evanjelium spopularizovať. Preč so všetkým tým učením o sebazaprení a nesení kríža. Namiesto toho musí prísť na javisko veselá kapela. Povedzte všetkým, že Boh vás chce urobiť šťastnými a úspešnými a plnými pocitu sebahodnoty.

Problém pritom je, že tým, ktorí veci chápu ináč, sa sprostredkúva ilúzia, že sú zachránení, hoci vôbec nie sú. Keď raz budú stáť pred Kristom, povedia:

Pane, Pane!

a On odpovie:

Nikdy som vás nepoznal: odídite odo mňa. (por. Mt 7,23).

Akú hodnotu má dobrá skupina chvál bez pravého evanjelia? Presne takú, akú zdravý pocit sebahodnoty. Ľudia chcú byť uctievaní. Chcú zdravie. Chcú bohatstvo. Chcú šťastie. Chcú mať uspokojené všetky svoje potreby a utíšené svoje boľačky. Chcú život bez bolesti. Chcú korunu bez kríža. Chcú všetko, a síce hneď. Chcú, aby bolo kresťanské posolstvo spásy jednoduché. Tak zmýšľajú ľudia. Ale to nie je Boží pokyn pre nás. Podľa Listu Židom 2,10 urobili „utrpenia pôvodcu nášho spasenia dokonalým". Preto musíme aj my ísť údolím utrpenia. Ako prvé utrpíme smrť všetkých vlastných nádejí, všetkých vlastných ambícií, všetkých vlastných prianí, každej vlastnej žiadosti, všetkých vlastných potrieb.

Keď dnes počúvame nejakého evanjelikálneho kazateľa zboru „priateľského k návštevníkom", pravdepodobne si myslíme, že kresťanstvo je jednoduché: Opakuj jednoducho týchto pár slov. Odriekni túto krátku modlitbu a - šup! - patríš aj ty do „klubu". Podľa Biblie to však takto nefunguje. V Evanjeliu podľa Matúša 7,13 Ježiš napomína svojich nasledovníkov počas kázne na vrchu:

Vchádzajte tesnou bránou!

Význam slova „tesný" tu je „zúžený, stiahnutý". Tým je myslená veľmi, veľmi úzka štrbina. Nemôžeme si so sebou vôbec nič vziať, prejdeme ňou len úplne s prázdnymi rukami. Náboženstvo však ponúka aj širokú bránu a som smutný, keď myslím na to, že tak veľa kazateľov a zborov vedie ľudí cez túto širokú bránu. Hovoria: „Nepotrebuješ robiť všetky tieto ťažké veci, aby si prišiel do neba. Sme otvorení a tolerantní a veríme, že každý, kto chce, bude zachránený."
Medzičasom sme došli tak ďaleko, že ľudia, ktorí sa označujú za kresťanov, sa zástupne za všetkých kresťanov ospravedlňujú za to, že sme tak nepolepšiteľné tvrdohlaví puntičkári: Pridŕžame sa vraj zastaralej predstavy, že kresťanstvo musí byť biblicky verné, exkluzívne, nekompromisné a nepohodlné. Prednedávnom uverejnila skupina viac než päťdesiatich pastorov a laických kazateľov, ako aj jeden vedúci biblickej školy (ktorí reprezentujú viac než tucet významných denominácií), oznam v jednom z najväčších amerických denníkov. Tvrdili v ňom, že je eticky, morálne a duchovne nesprávne, keď si nejaký jednotlivec, skupina, zbor alebo náboženstvo uplatňuje nárok na výhradný prístup k Bohu alebo k Božej milosti, požehnaniu alebo spáse. Exkluzivistické nároky kresťanov alebo iných zapríčinili nevýslovné ľudské utrpenie a ešte sa pritom sami obhajovali.

Pardon, ale keď kresťania už neveria a nezvestujú, že spása je jedine v Kristovi, vedú nevedomé zástupy národov cez širokú bránu do zatratenia. Nie je to môj názor; hovorí to Božie slovo. Ľudia prúdia veselo cez tieto široké, pohodlné, pozývajúce brány - spolu so svojimi batohmi hriechu, svojimi potrebami, svojou sebahodnotou a svojou túžbou po naplnení a sebauspokojení. Najhroznejšie na tom je, že veria, že idú do neba. Nejeden človek si myslí, že im svojím evanjeliom „priateľským k poslucháčovi", ktoré u všetkých nachádza odozvu, urobil láskavosť. Je to však falošné evanjelium, lož vedúca k zlej ceste. Táto brána, ktorou sa dá pohodlne prejsť, nevedie do neba. Prezentuje sa síce ako „nebo", ale v konečnom dôsledku vedie do pekla.

• „Ale do života vedie tesná brána",

hovorí Pán Ježiš v Evanjeliu podľa Matúša 7,14,

• a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.

Pripúšťam, že dnes je zvlášť ťažké nájsť ju. Môžeme navštevovať zbor po zbore a túto bránu predsa nenájdeme. Je to veľmi úzka brána.

Rovnaké učenie nachádzame v Evanjeliu podľa Lukáša 13,23-24:

• Tu Mu ktosi povedal: Pane, či je málo tých, čo budú spasení? A On im riekol: Usilujte sa vchádzať tesnou bránou; lebo hovorím vám, mnohí sa budú snažiť vojsť, ale nebudú môcť."

Je ťažké ju nájsť a je ťažké ňou prejsť. Prečo je dnes také ťažké nájsť ju a prejsť ňou? Je ťažké nájsť ju, pretože veľmi veľa zborov už nezvestuje pravdu evanjelia. Ak sme pravdu už raz počuli, je ešte ťažšie podriadiť sa jej. Človek uctieva seba samého. Je svojím vlastným bohom. Dnes posolstvo zneje: „Poď k Ježišovi a budeš o sebe zmýšľať lepšie", alebo: „Ježiš chce uspokojiť všetky tvoje potreby." Pán Ježiš nechce uspokojiť naše svetské, pozemské a telesné potreby. Chce, aby sme boli pripravení povedať: „Chcem sa všetkého, čo zdanlivo potrebujem, vzdať kvôli Kristovi."

Je ťažké prejsť úzkou bránou, pretože nám padne tak zaťažko zaprieť samých seba. Ježišova prvá požiadavka v Evanjeliu podľa Lukáša 9 bola, že kresťania majú zaprieť samých seba, ale to je takmer nemožné. Hriešny človek je ovládaný sebou samým: Je majstrom svojej vlastnej duše, kapitánom svojho vlastného osudu, kráľom svojho vlastného sveta.

Zdá sa, že výpoveď: treba zaprieť seba samého, a usmrtiť vlastné JA, je jednoducho príliš náročná. Keby sme kázali evanjelium, v ktorom sa toto učenie nevyskytuje, potom by sa ľudia vo veľkom zbiehali, aby boli zachránení z pekla do neba. Skús však iba raz kázať pravé evanjelium: tvrdé slová Pána Ježiša. Jeho výzvu k úplnému sebazapreniu, priznanie, že sme bezcenní a nehodní a na žiaden pád si nezaslúžime byť zachránení. To je oveľa menej obľúbené. Kvôli tomu ma v americkej televízii napadli.

Spočítať náklad

V Evanjeliu podľa Lukáša 14,28-30 sa Pán Ježiš pýta:

• Lebo keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nezasadne a nespočíta náklad, bude mať aj na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položil základ, a pritom nemá na dokončenie stavby, nezačali všetci, ktorí to vidia, posmievať a hovoriť: Tento človek začal stavať a nebol schopný dokončiť.

Keď chceš prísť ku Kristovi, musíš spočítať náklad. Spočítal si náklad? Chápeš vôbec, že musí byť zaplatená nejaká cena? Poznáme cenu, lebo Biblia nám to hovorí jasne, zrozumiteľne a opakovane. Cenou je pripravenosť, ak treba, pokladať za menej svojho otca a svoju matku a dokonca vlastný život, vziať svoj kríž (pohanenie za Neho) a nasledovať Ježiša. Nič na svete nesmieme milovať tak, že by sme sa preto zriekli Krista. Ježiš vo veršoch 31-32 ďalej hovorí:

• Alebo keď kráľ má tiahnuť do boja proti inému kráľovi, aby sa zrazil s ním, či si najprv nezasadne, aby sa poradil, či sa s desiatimi tisíca-mi môže postaviť proti tomu, ktorý s dvadsiatimi tisícami tiahne proti nemu?

Buď s nepriateľom uzavrieš mier, keď ho nemôžeš poraziť, alebo sa uistíš, že k víťazstvu máš dosť oddielov. Pán Ježiš tu inými slovami hovorí: „Nepríď ku mne skôr, než by si spočítal náklad. Cenou je sebazaprenie, ukrižovanie a podriadenie vlastného Ja." Pán Ježiš to vystihuje v Evanjeliu podľa Lukáša 14,33:

• A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.

Nebudeme zachránení tým, že premárnime všetok svoj pozemský majetok, ale pre Krista musíme byť aj na to pripravení. Takto oddaní musíme byť kvôli Kristovi. Potom zaprieme samých seba a všetku našu svetskú žiadostivosť. Dokonca zaprieme svoje vlastné právo na život a ak treba, obetujeme ho kvôli Kristovi. Radi sa podriadime Jeho vôli, budeme Ho nasledovať a robiť všetko, nech požaduje čokoľvek. Je pritom jedno, či povie, že sa budeme musieť niečoho vzdať alebo nie. Rozhodnutie je len na Ňom. To je posolstvo evanjelia. Keď voláme ľudí k Ježišovi, je toto presne to, čo musíme povedať.

Uspokojiť zákazníka

Teraz prichádzame k bodu, v ktorom odkryjeme, čo sa skrýva za populárnou hudbou a sebaoslavou a za celou „zábavou", ktorú ponúkajú zbory „priateľské k návštevníkom". Ľudia sa nechcú stať kresťanmi, ak je to také ťažké. Ak to nezodpovedá ich potrebám, nemajú záujem. Ak chcú šesť ovocných príchutí a ty ponúkaš len dve, potom si ich stratil. Potrebujú ľahko stráviteľné kresťanstvo. Pravdy, ktoré sa prehltajú ťažšie, im predsa možno vysvetliť neskôr. V marketingu je to známa stratégia: nazývajú ju taktika lákadla, klamstvo etikiet alebo po anglicky Bait and Switch („privábiť a zmeniť tému"). Robí sa reklama na nejaký televízor za senzačnú dumpingovú cenu, ale keď príde spotrebiteľ do obchodu, nedá sa tento určitý model získať. Je tu iný televízor, je však o niečo drahší. To nie je to, čo sme vám sľúbili. Sľúbené vlastne nikdy neexistovalo. Ponuka bola atrapa.

Čo sa deje v zbore „priateľskom k návštevníkom", keď nechajú pôsobiť lákadlo? Mnohí si myslia: „Hej, toto kresťanstvo nie je vôbec ťažké. Stretneme milých ľudí, vypočujeme si inšpirujúce slovo a „super" hudbu a prídeme do neba." Ale pravda raz vyjde najavo a návštevník si vypočuje rozhodné Ježišove slová: „Nejde o teba, ide o mňa a o to, že sa musíš vzdať seba samého, keď ma chceš nasledovať." Je prirodzene absolútne pravdivé, že za týchto okolností nechce byť nikto kresťanom, iba ak Boží Duch pôsobí na jeho srdce. Pokiaľ Svätý Duch neusvedčil z hriechu, neprebudil mŕtve srdce a nespôsobil vieru, nič sa nestane - napriek všetkým ľudským snahám. Iba pravé posolstvo o Ježišovi Kristovi, spojené s prácou Svätého Ducha, povedie k pravej záchrane. Potom k hriešnikovi zapierajúcemu samého seba prúdi milosť. To je vlastná podstata milosti. Keď my sami nemáme absolútne čo ponúknuť, čo by si zaslúžilo spásu, ale opovrhneme sebou ako bezvýznamnými, dá nám Boh milosť, aby nás zachránil z hriechu a pekla.

Nemôžeme nanovo vymyslieť evanjelium a prispôsobiť ho sebe, svojmu pohodliu a komfortu. Ale presne to sa dnes robí. Preto som napísal túto knihu. Keď zmeníme posolstvo, aby sme zatraktívnili kresťanstvo, potom to, čo z takého posolstva pochádza, nie je už žiadne kresťanstvo. Nepodporujem v žiadnom prípade zákonníctvo, ale iba vernosť voči Písmu, aj keď niektorí tvrdia, že som nepriateľský a bezcitný. Jeden spriatelený evanjelikálny prominent sa nazdával, že mi urobí kompliment, keď ma predstavil nasledujúcimi slovami: „To je John MacArthur, ktorý je ako človek oveľa milší než vo svojich knihách." Usmial som sa a povedal: „Na osobnej úrovni je oveľa jednodu-chšie ukázať Kristovu lásku." Veľa dobromyseľných zborov a pastorov sa statočne (a naivne) usiluje obísť Ježišovo nepohodlné učenie. Nie zo zlomyseľnosti alebo ľsti, alebo preto, že by chceli ľudí podviesť, ale preto, že je to jednoducho ľahšie a zábavné prinášať dobré správy. Rozhodné a pravdivé posolstvo je však nepríjemné. Tvrdé slová môžu byť desivé a zahanbujúce a je ťažké pozerať pritom ľuďom do očí.

Kresťania často nevedia, ako majú interpretovať a podať ďalej rozhodné výpovede Pána Ježiša, a preto ich jednoducho preskočia. Ale priniesť iba polovičné posolstvo je takmer ešte horšie, ako nepovedať vôbec nič. Všetko, čo chce Pán Ježiš povedať, je dôležité. Nie je na nás rozhodnúť, čo z toho podáme ďalej a čo môžeme nechať padnúť pod stôl.

Modlím sa, aby táto kniha čitateľovi pomohla pochopiť: Správne pozvanie ku kresťanstvu je to, ktoré je úplné a transparentné. Zamlčanie pravdy nič neosoží, ale narobí nesmiernu škodu. Existujú cesty a spôsoby pre zvestovanie úplného evanjelia, ktoré je pravdivým posolstvom, ktoré aj Pán požehná.

Ukážka z knihy Úzkou bránou

John McArthur

Vydavatel: MSEJK, Púpavová 4, 841 04 Bratislava