S narastajúcim vplyvom rôznych vizionárskych a charizmatických prúdov možno badať niekoľko nových prejavov v správaní sa kresťanov. Za jeden z najčastejších a najcharakteristickejších pokladám výrok typu: „Pán mi povedal". Zdá sa, že tí, ktorí tieto silné slová s takou ľahkosťou vyslovujú ani netušia, akú zodpovednosť nesú. Navyše, koľkí z nich naozaj počuli Boží počuteľný hlas? V prvom rade sú takýto ľudia vinní z toho, že v týchto „prorockých" podaniach identifikujú ako svoj zdroj práve Pána. V úsilí o čo najväčšiu hodnovernosť sa odvolávajú na toho Najvyššieho.

Ďalší z dôvodov je ten, že ľudia nemôžu Boha súdiť a tak veta ukončená slovami: „takto mi to Pán povedal" by sa podľa nich mala zákonite zbaviť všetkých odporcov, skúmateľov a kritikov. Avšak buďme vďační, že Biblia hovorí pravý opak. Nabáda nás k tomu, aby sme pravdivosť takýchto výrokov (a ich pôvodcov) posudzovali a podľa toho sa aj patrične správali. Starozmluvná praktika odsudzuje akékoľvek falošné prorokovanie. Každý falošný prorok je odsúdený na smrť. Nová zmluva nás vyzýva k tomu, aby sme každé slovo, nielen proroctvo, skúmali vo svetle Písma. Nikde sa nepíše o tom, že proroctvo od Pána môže byť presné na menej ako 100%. Avšak novodobí „proroci" považujú nepravé proroctvá za akýsi rast, dospievanie v prorockej službe (i keď s dospelými prorokmi, ktorí by prorokovali na 100% sa nestretneme). Takýmto správaním ponižujú Pána a oberajú ho o niektoré z Jeho atribútov Božstva - Jeho neomylnosť, vševedúcnosť a všemocnosť. Pretože ak sa vyslovené proroctvo nenaplní, nie len ten, kto ho sprostredkoval je vinný, ale „vinný" je aj sám Boh. Takýto falošný prorok robí z Boha klamára! Preto sa v Starej zmluve píše, že každý falošný prorok musí zomrieť. Jednoducho preto, že znesväcuje Boha pred ľuďmi. Jeho náboženstvo prerastá do modlárstva, kde modlou je jeho vymyslený boh, ktorý tvrdí niečo, čo pravdou nie je.

Druhým problémom je obsah takýchto „proroctiev". Nakoľko sa tieto výroky považujú za výroky Pána, tí, ktorí im uverili, sa podľa nich aj úprimne riadia. Koľko krívd, škôd a bolesti vniesli takéto tvrdenia medzi kresťanov. Zasiahli všetky oblasti ich života. Ich rodinu, prácu, službu, priateľov... Všetci pocítili na vlastnej koži, sklamanie z nenaplneného proroctva. Dokedy tomu bude tak? Obávam sa, že takéto napodobňovanie Božej moci bude medzi kresťanmi stále príťažlivé, ako to bolo príťažlivé pre Adama a Evu. Už oni chceli byť ako Boh. To, čo je pre ľudí vzácne, Satan rád napodobňuje.

Môžeme sa právom pýtať: „Prečo nevidíme po falošne vyslovených proroctvách úbytok ľudí v takomto zhromaždení?" Pravdepodobne preto, že tí, ktorí podľa týchto proroctiev žili, majú tiež svoje „maslo na hlave". Aj keď sami neprorokovali, uverili slovám falošných prorokov a tak je pre nich veľmi ťažké vyznať svoj omyl a hanba ich drží pred tým, aby urobili rozhodný krok.

Niekoľko dôvodov, prečo ľudia tvrdia, že majú slovo od Pána:

• potrebujú posilniť svoju vieru v Boha nadprirodzenou skúsenosťou
• potrebujú sa vyrovnať s prostredím, kde iní mávajú podobné skúsenosti
• tento výrok používajú automaticky, ako zlozvyk, pričom si tieto slová ani neuvedomujú
• sledujú konkrétne osobné zámery
• niekto im to naozaj povedal, no nebol to Pán
• bol to naozaj Pán Boh

Prvé dva prípady by som mohol ako človek považovať za „menej závažné" previnenia voči Bohu, no štvrtý a piaty prípad je niečo, čoho si musíme byť ako kresťania čoraz viac vedomí. Cielene podávanie falošného slova sledovaním vlastných osobných zámerov je veľké nebezpečenstvo pre celú Kristovu cirkev, rovnako ako je nebezpečné aj úprimné aplikovanie Satanových lží. Boj za čistotu evanjelia je v dnešnej dobe apel čoraz naliehavejší.

Ten posledný šiesty prípad nemôžeme ako kresťania vylúčiť. Avšak musíme rozsudzovať. Je tvrdenie v súlade s Písmom? Naozaj nám chce Boh povedať niečo viac? Dodatočné Božie zjavenie je charakteristickou črtou siekt a často je im prisudzovaná vyššia autorita, ako autorita Božieho Slova. Mormóni majú svoju knihu Mormón, Svedkovia Jehovovi Strážnu vežu, Adventisti zjavenia Whiteovej, katolícka cirkev neomylnosť pápeža a cirkevnú tradíciu... Aby sme sa pred falošnými prorokmi chránili, musíme dobre poznať Bibliu. Sám Ježiš sa bránil pred pokušeniami Satana citovaním Božieho Slova. Avšak nesmieme zabúdať na to, že aj Satan vie citovať z Biblie. Preto je pre kresťana dôležité, aby mal na Písmo komplexný, ucelený pohľad. Ale to je už kapitola sama o sebe.

Na záver ešte ponúkam krátky návod na to, ako sa (ne)stať prorokom:

• vety začínaj slovami: „Pán mi povedal"
• aby nepravosť tvojich proroctiev nevyšla tak skoro najavo, hovor len všeobecné, nejasné proroctvá, najlepšie také, ktoré by sa mali vyplniť až v ďalekej budúcnosti (najlepšie po tvojej smrti). Vyhýbaj sa pokušeniu prorokovať na súčasnú tému - mnohí na tom pohoreli
• používaj obraznú reč
• stretávaj sa s podobnými „prorokmi" a uč sa od nich
• obklop sa literatúrou s rovnomennou témou
• kritikov odbi tvrdením, že za posudzovanie tvojich proroctiev budú súdení
• nenechaj sa prorokovaním uniesť, inak toho povieš príliš mnoho a čoskoro ťa odhalia
• prorokuj radšej veci, ktoré ti vyhovujú, aby ti vlastné proroctvá neboli na príťaž
• každú nepravdu zabaľ do pekného baliaceho papiera pravdy
• očakávaj patričnú „odmenu" od Pána.

- Peter Jurčo -
21. október 2003