1. Pán Boh hľadá človeka

• Hospodin Boh však zavolal na človeka a riekol: Kde si? (1M 3:9)

Je to neuveriteľné, ale je to pravda! Stvoriteľ je prvý, ktorý ide a volá na svoje stvorenie potom, čo sa človek spreneveril svojmu poslaniu. Bol stvorený na Boží obraz, to znamená pre spoločenstvo so Svätým Bohom, povýšený nad všetky ostatné stvorenia, málo menší než anjeli, ale úplne závislý na Stvoriteľovi. A bolo to veľmi dobré.

Závislosť na najvyššej autorite nevadila človeku až do chvíle, keď prišla ponuka Podvodníka – Satana: „Keď zješ ovocie zo zakázaného stromu, budeš vedieť čo je dobré a čo zlé, budeš ako Boh. Zákaz Stvoriteľa obmedzuje tvoju slobodu, tvoje právo. Je to nespravodlivé!" Nie je teraz podstatné, že žena prvá odtrhla, jedla a dala svojmu mužovi. Človek ako taký, teda muž i žena vypovedali poslušnosť, prestúpili Boží zákon – zhrešili. Otvorili sa im oči a poznali, že urobili zle, že teraz sa už nemôžu stretnúť so Svätým Bohom, že je tu veľká medzera, ba až priepasť. Boja sa, sú na úteku, skrývajú sa medzi stromami a svoju hanbu zastierajú figovými listami. Sú oklamaní a klamú samých seba. Pred Vševedúcim a Všadeprítomným Bohom sa nikde neukryjú a nič nezataja.

Nevieme ako dlho trvalo skrývanie sa, ale z vlastných skúseností vieme, že keď sme ako deti vyviedli niečo zlé, viac sme trpeli v očakávaní čo nás čaká než potom, čo sme dostali zaslúžený trest. Keby skrývanie sa prvých ľudí bolo nekonečné, potom by sa pre nich aj rajské prostredie zmenilo na peklo, zostali by v spoločenstve Podvodníka – Satana. Peklo nie je oheň a síra, ale odlúčenosť od tváre Božej, úplná izolácia od Božej svätosti. Je to nepochopiteľný prejav Božej lásky, že Stvoriteľ hľadá svoje neverné, zblúdilé stvorenie. Volá nie s hromom a bleskom, ale za podvečerného vánku hovorí: „Adam, kde si?" Hľadá nie preto, že nevie čo sa stalo, že nevidí ľudí pre veľkosť stromov, alebo pre figové listy, ani nie preto, že nemá s kým komunikovať, veď On môže stvoriť ďalšie bytosti na svoj obraz a podľa svojej potreby, aby mal s nimi spoločenstvo. On volá preto, lebo sa zmilováva nad padlým stvorením, že ho miluje aj v jeho hriechu. Uloženie trestu a následné vyhnanie z raja znamená pre človeka dostať ešte šancu do budúcnosti. Má očakávať na semeno ženy, ktoré rozšliape hadovi hlavu, na druhého Adama, ktorý zostane Bohu verný a v Ňom začne nové pokolenie na zemi, ktoré prejde cez telesnú smrť do nového neba a novej zeme.

Biblické dejiny spásy potvrdzujú Boží záujem o padlé stvorenie, ktoré Spasiteľ vždy znovu hľadá a volá: Kde si? Často volal a hľadal cez hromy a blesky, tvrdými zásahmi do života jednotlivcov i celého spoločenstva, robí tak aj v súčasnosti, ale vždy je to zachraňujúca láska. Vrcholom tejto Božej lásky je Jednorodený Boží Syn – Pán Ježiš Kristus, ktorý

• prišiel, aby hľadal a spasil čo bolo zahynulo. (L 19:10)

ThDr. J. L. Hromádka vydal svojho času publikáciu o základoch biblického učenia pod výstižným titulom: „Evangelium o cestě za člověkem". (Kalich, Praha 1956) Božia cesta za človekom je evanjelium, dobrá a radostná správa aj pre súčasnosť. Spisy evanjelií v Novej zmluve opisujú život Pána Ježiša, najmä Jeho verejné účinkovanie, ako chodí po mestách a dedinách, medzi Židmi i Grékmi, aby zachraňoval všetkých, ktorí neodmietajú Jeho pomoc. Jeho utrpenie, kríž, smrť a vzkriesenie udreli pečať na dokonané a dokonalé dielo vykúpenia hriešneho pokolenia. Všetko je Božia milosť.

• Lebo Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. (J 3:16)

Aj keď dielo vykúpenia bolo dokonané, Božie volanie človeka, Božia cesta za ním neskončila. Ono pokračuje v histórii ľudstva a v histórii cirkvi na tejto zemi a bude pokračovať až pokiaľ trvá čas milosti. Túto pravdu smieme prežívať vo svojich životoch. Pán Ježiš ako Dobrý pastier hľadal aj mňa, stratenú ovečku, keď som blúdil vo tme hriechu, pohyboval sa nad priepasťou, ba keď som bol na dne priepasti v ohrození pekla, odlúčenia od tváre Pánovej. On ma našiel, vzal na svoje ramená a preniesol do svojho ovčinca, zapojil do spoločenstva veriacich, aby som rástol duchovne pri Jeho slove pod vedením Ducha Svätého a zostal verný až do smrti, poťažne až do príchodu Pána v moci a sláve v sprievode svojich anjelov. Prenesmierna vďaka za tento nevysloviteľný dar záchrany. Pán Ježiš volá aj teba, milý čitateľ a chce ťa zachrániť pre večný život, čin pokánie a uver v evanjelium, uver v Ježiša Krista ako osobného Spasiteľa!

2. Človek hľadá Pána Boha

• Hľadajte Hospodina, dokiaľ sa dáva nájsť, vzývajte Ho, dokiaľ je blízko! (Iz 55:6)

Vo svätom Písme máme veľa príkladov o tom, ako Pán Boh hľadá človeka, ale aj o tom, ako človek hľadá Pána Boha. Takéto výzvy, aká je v citovanom verši z knihy proroka Izaiáša, nájdeme v knihách Starej i Novej zmluvy. Týmito výzvami je človek povzbudzovaný, aby nerezignoval na svoj stav hriešnosti, aby sa spamätal odkiaľ vypadol a hľadal cestu záchrany, aby volal o pomoc. Dejiny náboženstva sú dejinami hľadania cesty človeka k Pánu Bohu. Hovorí sa, že každý človek je tvor náboženský i keď si to nepriznáva, ale jeho hľadanie šťastia toto tvrdenie potvrdzuje. Pravdou je aj to, že žiadna cesta zdola nevedie hore, že nikto z ľudí nepostavil a nepostaví nikdy most cez priepasť hriechu, aby po ňom človek prešiel k Bohu a nie je pravda, že všetky náboženstva vedú k jednému, pravému Bohu. Už sme povedali, že jedine Pán Ježiš je cestou i mostom, prostredníkom a Vodcom k Bohu.

Prečo potom tie biblické výzvy hľadať Pána Boha, keď nakoniec toto hľadanie človeka nikam nevedie? Môžme sa pýtať aj inak: Môže nejako človek spolupracovať na svojom spasení? Môže za to, či verí, alebo neverí, keď viera je Boží dar? Ako si máme vysvetliť slová Ž 14:2-3, citované aj v R 3:10-12, že niet nikoho, kto by hľadal Boha, alebo vyznanie ap. Pavla

• Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, neprebýva dobré, lebo vôľu k dobrému mám, ale nemám sily, aby som to vykonal. (Rímskym 7:18)

Skúsme porozumieť zdanlivému rozporu Písma na pozadí troch podobenstiev Pána Ježiša v krásnej 15. kapitole z evanjelia podľa Lukáša: Stratená ovečka nemá orientačný zmysel, sama sa nevie vrátiť domov, ale u strachu a bolesti môže bľačať a vyslať signál k hľadajúcemu pastierovi. Peniaz, ktorý leží v prachu a špine nemôže bľačať, musí ho objaviť metla, ktorá odstráni špinu a ukáže sa jeho tvar a lesk. Márnotratný syn môže priznať svoju vinu, rozhodnúť sa ísť späť k otcovi. Toto sú tipy rôznych obrátení hriešnikov. Nad obrátením všetkých je veľká radosť v nebi. Nemohli sa sami zachrániť, ale mohli povedať svoje áno Božiemu hľadaniu. Ak niekto z nás sa začal pýtať po Bohu a volal: „Čo mám robiť, aby som bol spasený?", bol to signál, že ho Pán Boh hľadá. Vždy je Pán Boh prvý, ktorý ide za človekom a človek môže odpovedať: áno, alebo: nie! Zacheus potreboval Pána Ježiša, chcel ho vidieť a nie len vidieť. Hľadal spôsob, ako sa s Ním stretnúť. Pán Ježiš hľadal Zachea, preto prišiel do Jericha a prechádzal cezeň, práve popri divom figovníku, kde sa skrýval Zacheus, zavolal naň, aby zišiel dolu, lebo v jeho dome musí dnes zostať a tam vyhlásiť, že dnes sa stalo spasenie tomuto domu (L 19, 1-10).

Keď ťa znepokojuje svedomie, ťaží hriech, keď ti zákon ako v zrkadle ukáže tvoju nečistotu a predsa ťa, to je znamenie, že Boh ťa hľadá a ponúka ti záchranu. Ak sa spýtaš čo máš robiť, tu je odpoveď:

• Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom"! (Sk 16:31)

M. H.

Cestou svetla, December 2005